deník Noxa na Blog.cz

Pôvod staroanglického Wicca, wiccan, a wiccecraft (čarodejníctvo) je neistý, ale upútal celý rad teórií. (42) Najčastejšie ho odvodzujú od indoeurópskeho koreňa *weg- = byť čulý, byť bdelý. Príponná forma tohto koreňa *weg- *yo- môže vytvárať germánske *wikkjaz, ktoré znamená nekroman, doslova "ten, ktorý budí mŕtvych". Iní moderní potomkovia koreňa *weg- sú pozorovať a bdieť .

Gardner a iní pisatelia o Wicce navrhli vzťah so staroanglickým slovom wita "múdry muž" a witan "vedieť", tvrdiac, že čarodejníci bolo pokladaní za múdrych ľudí. (45)(46) Wicca sa často nazýva "umenie múdreho" v narážke na svoje odvodenie. Tento návrh je nepravdepodobný lebo keďže nejestvuje vysvetlenie ako mohlo dôjsť ku zmene -t- v slove wita na -cc- v slove wicca a nejestvujú žiadne súbežné prípady, kde by staroanglické slovo so stredovým -t- vytvorilo moderné anglické slovo so stredovým -cc-.

Ale iní potvrdzujú odvodenie od, alebo spojitosť s indoeurópskym koreňom *wei-, ktorý naznačuje ohýbanie alebo poddajnosť (z čoho sa odvodzujú anglické slová prútie, vŕba, brest) naznačujúci "ohýbania" síl prírody. Toto je menej presvedčivé než odvodenie od *weg-, najmä ako pojmu "ohýbania" síl prírody a sotva je všeobecne prijímané vo wiccanskej literatúre. Robert Graves vo svojej vplyvnej knihe Biela bohyňa z roku 1948 v diskusii o vŕbe ako o posvätnom strome bohyne Hekaté hovorí : Toto spojenie s čarodejníkmi je také silné v Severnej Európe, že slová "čarodejník" a "škodlivý" sú odvodené od toho istého starého slova k čomu sa pridáva aj slovo "prútie".

Gravesova etymológia sa všeobecne pokladá za nesprávnu.

Najstarší dôkaz o používaní o bežnom prídavnom mene "wiccan", ktoré sa používa i ako podstatné meno pochádza zo sedemdesiatych rokov 20. storočia.

Podľa tradičným dejín, ako ich podáva Gerald Gardner, Wicca je pozostatok Európskeho čarodejníckeho kultu , ktorý bol počas čarodejníckych procesov (niekedy nazývaných aj Horiaca doba) prenasledovaný a ako reakcia na toto prenasledovanie sa prijal silný prvok utajenia, ktorý tradične obklopuje toto náboženstvo.

Odvtedy teória Margaret Murrayovej o organizovanom celoeurópskom čarodejníckom kulte bola zdiskreditovaná, boli vznesené pochybnosti o dlhodobosti Wiccy a mnohí Wiccani sa už nehlásia k historickej tradícii. Ale je stále bežné pre Wiccanov pociťovať solidaritu s obeťami čarodejníckych procesov a keďže sú čarodejníkmi, pokladať hon na čarodejnice za prenasledovanie svojej viery. (47)

V modernej dobe boli wiccani nesprávne spájaní s čiernou mágiou a satanizmom, najmä v spojení so hystériou okolo zneužívania satanistických rituálov. Biblia uvádza : "Muž alebo žena, v ktorých by bol duch zomrelých, alebo duch veštecký, musia zomrieť. Ukameňujte ich. Ich krv nech padne na mňa." (Leviticus 20:27)(49) a Exodus 22:18 : "Čarodejnicu nenecháš nažive." (50) Toto môže podnecovať kresťanov, aby vo všeobecnosti boli menej zhovievaví voči novopohanstvu vo všeobecnosti. Wiccani sa stretávajú s ťažkosťami pri poskytovaní starostlivosti o väzňov, hoci v posledných časoch vo Veľkej Británii už nie. (51)

Kvôli ľudovému negatívnemu spájaniu s čarodejníctvom, mnohí Wiccani pokračujú v tradičnom praktikovaní utajenia a skrývajú svoje presvedčenie zo strachu pred prenasledovaním. Prejaviť sa ako Wiccan rodine, priateľom a kolegom sa často nazýva "výjsť z kumbálu".

V roku 1985 ako výsledok sporu Dettmar vs Landon, č. 617 F Suppl., obvodný súd pre Virginiu rozhodol, že Wicca je legálne uznané náboženstvo a že jej príslušia práva podľa zákona. Toto bolo o rok neskoršie potvrdené sudcom J. Butznerom zo štvrtého okruhu federálneho odvolacieho súdu rozhodnutím 799 F 2d 929, 1986.

Napriek tomu sa Wiccani stále stávajú v Amerike predmetom hanobenia a mnohí sa taja so svojou vierou. US depatment pre veteránov neodsúhlasil použitie päťuholníkov na vojenských cintorínoch, hoci symboly mnohých iných náboženstiev sú dovolené. Toto rozhodnutie znova prišlo na pretras, keď seržant Patrick Stewart, wiccanský vojak, bol zabitý v boji v roku 2001 v Afganistane. Jeho vdova žiadala zahrnutie päťuholníka na jeho uctenie na pamätnom cintoríne v severnej Nevade. (52) Americké združenie na oddelenie cirkvi od štátu dalo departmantu pre veteránov tridsaťdňovú lehotu počnúc 7. júnom 2006, s tým, že department odpovie alebo bude čeliť žalobe (53) a v septembri 2006 štátni úradníci rozhodli, že symbol sa môže používať, so záverom, že cintoríny veteránov jednotlivých štátov nie sú pod federálnou zvrchovanosťou. (54)

James Clement Taylor, člen východnej pravoslávnej cirkvi, sa vyjadril vo veci prenasledovania Wiccanov, že "týchto ľudí z Wiccy hrozne ohovárame. Niektorí stratili zamestnanie, domovy a obchodné možnosti, pretože sme iných ubezpečovali, že sa klaňajú Satanovi, čo oni nerobia. Prenasledovali sme ich. (55)

V roku 1999 sa vytvorila jedna skupina konzervatívnych kresťanských združení z iniciatívy poslanca Boba Barra (republikán za Georgiu) ako odpoveď na Wiccanské zhromaždenia na vojenských základniach. Táto skupina žiada amerických občanov, aby sa nehlásili do americkej armády, pokiaľ armáda neukončí právo na slobodu náboženstva, slova a zhromažďovania wiccanských vojakov. (56) Bojkot sa však ukázal byť neúčinný. George W. Bush vyhlásil :"Nemyslím si, že čarodejníctvo je náboženstvom. Dúfam, že vojenskí činitelia ešte raz preskúmajú rozhodnutie, ktoré urobili." (57)

V septembri 1985 niektorí konzervatívni kresťanskí zákonodarcovia prijali tri zákonné rozhodnutia smerujúce k odňatiu práv Wiccanov. Prvé bolo rozhodnutie snemovne reprezentantov č.3389, ktoré predložil kongresman Robert S. Walker (republikán z Pennsylvanie).

Senátor Jesse Helms navrhol dodatok č. 705 do rozhodnutia Snemovne reprezentantov č. 3036 o zákone o finančných, poštových a všeobecnosprávnych dotáciách na rok 1986, kde je špecifikované, že organizácie, ktoré podporujú "čarodejníctvo" sú vylúčené z daňového oslobodenia.

Po istej dobe ignorovania to bolo jednomyseľným rozhodnutím senátorov pripojené k rezolúcii č. 3036. Kongresman Richard T. Schulze (republikán z Pennsylvánie) predložil v podstate ten istý dodatok do zákona o daňovej reforme z roku 1985. Keď sa stretol výbor 30. októbra , Helmsov dodatok bol zamietnutý, pretože nebol pre zákon pokladaný za relevantný. Následkom toho Schulze stiahol svoj návrh do daňovej reformy. Ostalo iba rozhodnutie HR 3389, Walkerov návrh zákona. Ale finančný výbor návrh odložil a ignoroval, až s ukončením 99. zasadnutia Kongresu v decembri 1986 tento návrh stratil platnosť. (58)(59)

"Tradícia" vo Wicce sa týka skupiny náboženstiev so špecifickým učením a praktikami, často zahrňujúcimi pojem postupnosti, ktorá sa prenáša zasvätením. Je veľa takýchto tradícií, podtradícií a postupností. Je i veľa samostatne praktikujúcich alebo eklektických wiccanov, ktorí sa nehlásia k žiadnej konkrétnej postupnosti. Niektoré zo známych tradícií zahrňujú :

Jestvujú tiež iné formy čarodejníctva, ktoré sa nehlásia k pôvodu od Wiccy, ako napr. Feri tradícia a Strigheria, ako aj mnohé odrody eklektickej Wiccy, ako napr. kresťanská Wicca a wiccanský ateizmus. Dve všeobecne prijímané a informované knihy, popisujúce rôzne "cesty" v rámci severoamerickej pohanskej komunity sú kniha Margot Adlerovej Sťahovanie mesiaca : Čarodejníci, druidovia, ctitelia Bohyne a iní pohani v dnešnej Amerike a Starhawkovej Špirálový tanec : Znovuzrodenie starobylého náboženstva Veľkej Bohyne.

Rôzne romány, televízne show a filmy ako napr. Čarodejníctvo, Buffy, zabijak upírov, Anjel, Okúzlení, a dokonca právnická show Právny Boston zobrazovali Wiccu. Beletria ako napr. série Cate Tiermanovej Sweep a Balefire a román Isobel Birdovej Kruh troch sa tiež zmieňujú o Wicce. Takéto fiktívne zobrazenia zvyčajne neprinášajú presný obraz Wiccanskej viery a praktík, a zväčša ich nie je možné brať ako fakt.

Hoci komická kniha Tarot : Čarodejník čiernej ruže, ktorú napísal a nakreslil Jim Balent a ktorú publikoval Broadsword Comics, pravdivejšie popisuje vieru a praktiky Wiccy aj komika spočíva na fantazijných prvkoch. Komika v niektorých vydaniach miestami obsahuje časti rozhovorov s mužskými wiccanmi.

(sú uvedené len vybrané poznámky, ktoré uvádzajú závažnú literatúru).

čarodejníctva,

29. Dearnley, Roger, Komentovaná chronológia a biografia raného gardeniánskeho

umenia,

30. Philips, Julia, Dejiny Wiccy v Anglicku,

34. Wiccanský celebrant George Cameron (Pustovník), veľmajster pôvodného covenu povedal : Toto je najdôležitejšia udalosť od zrušenia zákona o čarodejníctve v roku 1951. Som potešený, pretože som sa o to pokúšal veľa rokov. Je to mimoriadne veľká vec na podporu pohanského čarodejníctva počas dlhých rokov. Toto je veľmi významná udalosť, čo dáva dôveryhodnosť umeniu a uznáva Wiccu za náboženskú vieru.

36. J. L. Bracelin, Gerald Gardner : Čarodejník,

38. Patricia a Arnold Crother, Čarodejníci prehovorili,

47. Bukland, Raymond, Čarodejníctvo zvnútra,

55. Taylor, James Clement, Kresťan hovorí o Wicce a čarodejníctve,

Materiál získaný z http://en.wikipedia.org./wiki/wicca

Preklad z angličtiny do slovenčiny : father Noxa

Poznámka : Možnosť pridať komentár

Iniciačná Wicca sa organizuje do covenov zasvätených kňazov a kňažiek. Coveny sú autonómne a vo všeobecnosti ich vedú Veľkňazi a Veľkňažky, ktorí partnersky spolupracujú a sú dvojicou, z ktorých každý prešiel prvým, druhým a tretím stupňom zasvätenia. Príležitostne sú vodcami covenov iba zasvätenci druhého stupňa a v takomto prípade prechádza coven pod správu materského covenu. Zasvätenie a školenie nového kňažstva sa najčastejšie prevádza v prostredí covenu, ale toto nie je nutnosť a niektorí zasvätení wiccania nie sú pridružení k žiadnemu covenu.

Na rozdiel od toho, "eklektickí" wiccani sú častejšie áno ako nie osamelí praktikujúci. Niektorí s týchto "osamelých" navštevujú zhromaždenia a iné komunitné udalosti, ale svoje duchovné praktiky prevádzajú len vtedy, keď sú sami.

Obecne citovaná wiccanská tradícia je toho názoru, že ideálny počet členov v covene je trinásť, hoci toto sa nepokladá za železné pravidlo. Mnohé americké coveny sú naozaj oveľa menšie, hoci členstvo sa môže zvýšiť pri "otvorených" rituáloch o nepridružených členov. Keď coveny vyrastú nad svoj ideálny počet členov, často sa rozdelia (alebo "vyroja") do množstva covenov, ale stále ostávajú ako skupina. Zoskupovanie malých covenov sa v mnohých tradíciách nazýva grove (háj).

Zasväteniu do covenu predchádza skúšobné obdobie jeden rok a jeden deň. Počas tohto obdobia je potrebné študijný kurz. V niektorých covenoch sa počas tohto obdobia nejaký čas pred vlastným zasvätením môže vykonávať ceremónia odovzdania sa, ktorá dovoľuje osobe zúčastňovať sa skúšobne istých rituálov.

Niektorí samostatne praktikujúci wiccani sa rozhodnú študovať po dobu jeden rok a deň skôr, než sa sami zasvätia do náboženstva.

Pri typických rituáloch zhromaždenie covenu vytvorí a vyčistí magický kruh. Prednášajú sa modlitby k Bohovi a k Bohyni, privítajú sa Strážcovia severu, juhu, východu a západu a niekedy sa vyslovujú zaklínacie formuly. V magickom kruhu je zvyčajne prítomný oltár, na ktorom sú umiestnené rituálne nástroje. V niektorých tradíciách sa pred vstupom do magického kruhu jeden deň postia a/alebo vykonajú rituálny kúpeľ. Po skončení rituálu sa Bohu, Bohyni a Strážcom poďakujú a kruh sa otvorí.

Mnohí wiccani používajú pri svojich rituáloch špeciálny súbor nástrojov. Medzi ne sú zahrnuté metla, kotlík, kalich, čarodejná palička, Kniha tieňov, oltárne povlečenie, athame (nôž, ktorý sa používa pri rituáloch na usmernenie energie), boline (alebo nôž na rezanie vecí vo fyzickom svete), sviečky, kryštály, pentagram a/alebo kadidlo. Často sa vystavuje zobrazenie Boha/Bohyne. Nástroje sami o sebe sú iba tým, čím sú - nástrojmi - a nemajú žiadnu sebe vlastnú silu, hoci sú zvyčajne určené alebo vyhradené na špeciálny účel a používajú sa iba v tomto kontexte. Z tohto dôvodu sa obyčajne pokladá za neslušné dotýkať sa bez dovolenia cudzích nástrojov.

Škandalizovaným aspektom Wiccy, predovšetkým gardneriánskej Wiccy, je tradičné praktizovanie rituálov v nahote, tiež známe ako skyclad (odetí oblohou). Hoci mnohí wiccani skutočne vykonávajú obrady skyclad, teda aspoň príležitostne, iní tak nerobia. Pri iných situáciách wiccani môžu vykonávať obrady odetí, často v bielom alebo v čiernom. Medzi inými vecami sa nosia šnúry, naznačujúce stupeň zasvätenia. Niektorí nosia normálne šaty. Dokonca oblečenie typu renesančnej víly nie je nezvyklé. Ale zasa iní nosia róby so štólami, ktoré reprezentujú ich tradíciu a/alebo postavenie v tradícii.

Wiccani si tradične pripomínajú každý plný mesiac (a pri niektorých príležitostiach aj nový mesiac) rituálom nazývaným Esbat. Tiež oslavujú osem hlavných sviatkov ktoré sa nazývajú Sabaty. Štyri z nich sú väčšími slávnosťami, zhodujúcimi sa so starými keltskými slávnosťami ohňa. Tieto sú Samhain, Májový predvečer alebo Beltana, Imbolc a Lammas (alebo Lughnasadh). Štyri menšie slávnosti sú letný slnovrat (alebo Litha) a zimný slnovrat (alebo Yule), ako aj jarná a jesenná rovnodennosť, niekedy nazývané Ostara a Mabon. Viď tiež koleso roka.

Mená týchto sviatkov často pochádzajú z germánskych pohanských a keltských polyteistických sviatkov. Ale sviatky sa zväčša podobajú iba menami, pretože tieto svojou povahou nie sú rekonštruujúce a ani sa často nepodobajú svojim proťajškom, namiesto toho vykazujú formu univerzalizmu. Dodržiavanie rituálu môže javiť kultúrny vplyv sviatkov, od ktorých dostali svoje mená ako aj vplyv z iných nepríbuzných kultúr.

Wiccanské svadby môžu byť "bonding", "joining" alebo "eclipses", ale zvyčajne sa nazývajú "handfasting = obrad zväzovania rúk". Niektorí wiccani praktizujú manželstvo na skúšku po dobu jedného roka a jedného dňa, ktoré podľa niektorých tradícií by sa malo uzatvárať na sviatok Lammas (alebo Lughnasdh), pretože toto bol tradičný čas na skúšobné "Telltown manželstvá" medzi Írmi. Táto prax je zdokumentovaná vo štvrtom a piatom zväzku Brehonských právnych textov, ktoré sú kompiláciami názorov a posudkov Brehonskej triedy druidov (v tomto prípade írskych). Texty ako celok pojednávajú s hojným množstvom detailov týkajúcich sa ostrovných Keltov. (21)

Niektorí vykonávajú rituál wiccanovanie, analogické kresťanskému krstu u malých detí. Účelom tohto je predstaviť dieťa Bohovi alebo Bohyni a žiadať o ochranu. V súlade s dôležitosťou, ktorá sa kladie na slobodnú vôľu, od dieťaťa sa nečaká, že si vyberie pohanskú cestu až bude staršie.

O dejinách Wiccy sa veľa debatuje. Gardner tvrdil, že toto náboženstvo je zvyškom matriarchálnych pohanských náboženstiev prehistorickej Európy, ktoré ho naučila žena, známa buď ako "Dafo" alebo ako "Stará Dorota". Doreen Valienteová identifikuje tieto ako jednu osobu, Dorothy Clutterbuckovú, (22) hoci moderní výskumníci ako Philip Heselton teoretizovali, že "Dafo" a "Stará Dorota" boli dve rozličné osoby. (23) Autori ako Aidan Kelly a Francis X. King sa domnievajú, že si ich Gardner sám vymyslel, prepíšuc rituály starej čarodejníckej tradície podľa vlastného vrtochu (24) a zahrnul do toho živly z dizertácie Dr. Margaret Murrayovej, zdroje ako sú Aradia, alebo Evanjelium čarodejníkov od Charlesa Godfreya Lelanda (25) a praktiky ceremoniálnej mágie. Aj keď pani Clutterbucková určite existovala, Ronald Hutton došiel k záveru, že nejestvuje žiadny doklad o jej angažovaní sa do Gardnerových čarodejníckych aktivít. Heselton, citujúci nedávnejšie závery dochádza k presvedčeniu, že pravdepodobne bola zaangažovaná, a že Gardner sa môže mýliť ohľadne starého pôvodu náboženstva, jeho prehlásenia o tom mohli byť učinené v dobrej viere. Gardnerova správa je nasledujúca : Po dobrodružnom pobyte po celej zemeguli, keď sa utiahol na odpočinok, stretol Gardner pani Clutterbuckovú a jej coven v New Forest a bol zasvätený do covenu v roku 1939, kde ostal po celú dobu, pokiaľ neboli anglické zákony o čarodejníctve zrušené. V tomto momente, a pozdnejšie z obavy, že čarodejníctvo vymrie (28), napísal svoju knihu Čarodejníctvo dnes a vydal ju v roku 1954. Po nej nasledovala v roku 1960 kniha Význam čarodejníctva. Mnoho v dnešnej Wicce je odvodené z týchto kníh.

Zatiaľ čo rituálny formát Wiccy sa nepopierateľne štylizuje podľa okultizmu neskorého viktoriánskeho obdobia (dokonca spoluzakladateľka Doreen Valiente pripúšťa vplyv Aleistera Crowleyho), duchovný obsah je inšpirovaný starou pohanskou vierou s budhistickými a hinduistickými vplyvmi.

V dôsledku historických podozrení sa zdá byť veľmi pravdepodobné, že Gardnerove ríty a pravidlá boli prevzaté od iných okultistov a v podstate neboli ničím novým vo svete. Vo wiccanských rítoch je veľmi málo toho, čo by sa nedalo dokázať, že pochádza zo skôr jestvujúcich zdrojov. Pôvodný materiál nie je súrodý a väčšinou má formu náhrady alebo rozvitia neoriginálneho materiálu. Roger Dearnaley vo svojej Anotovanej chronológii a bibliografii raného Garderiánskeho Čarodejníctva (29) to popisuje ako zlátaninu.

Heselton píše vo Wiccanskych koreňoch a neskoršie v Gerald Gardner a kotol inšpirácie, že Gardner nebol autorom wiccanských rituálov ale získal ich v dobrej viere z neznámeho zdroja. (Doreen Valiente tvrdí, že sa to týka "základnej kostry rituálov" tak, ako to Margot Adler vyjadrila v "Sťahovaní Mesiaca". Heselton poznamenáva, že všetok Crawleyho materiál, ktorý sa nachádza vo wiccanských rituáloch možno nájsť v jedinej knihe, Rovnodennosť, 3. diel, č. 1 alebo Modrá Rovnodennosť. Nie je známe, že by Gardner vlastnil alebo mal prístup ku kópii tejto knihy, hoci je isté, že sa stretol s Crowleyom na konci jeho života. Gardner pripustil, že "rituály, ktoré dostal z covenu Starej Doroty boli veľmi útržkovité a aby ich zfunkčnil, musel ich doplniť iným materiálom." (30)

Niektorí, ako napr. Isaac Bonevits tvrdili, že dôkazy Heseltona a Valienteovej poukazujú skôr na obrodu na začiatku 20. storočia než na nedotknuté staré pohanské náboženstvo. Debata poukazuje na historické tvrdenia Gardnera, ktorý súhlasí s bádaním istého obdobia a stavia sa proti neskoršiemu bádaniu. "Niekedy medzi 1920 až 1925 sa zdá, že mali niektorí folkloristi do činenia s rozekruciánmi Zlatého úsvitu a niektorí predpokladali, že vznikali prvé moderné coveny v Anglicku. Ťažili eklekticky z akéhokoľvek zdroja, ktorí vedeli nájsť, aby našli a zrekonštruovali pozostatky zo svojej pohanskej minulosti" Crowley publikoval vyššie zmienenú Modrú rovnodennosť v roku 1919.

V Gardnerových časoch bola populárna predstava pôvodných matriarchálnych náboženstiev odvodených napokon zo štúdií Johanna Jakoba Bachofena a to ako medzi akademikmi (napr. Eric Neumann, Margaret Murray), tak i medzi amatérmi ako napr. Robert Graves. Neskorší akademici (napr. Carl Jung a Marija Gimbutas) pokračovali vo výskume v tejto oblasti a neskoršie aj Joseph Cambell, Ashley Montagu a iní sa stali fanúšikmi Gimbutasovej teórií o matriarcháte v starej Európe. Matriarchálne interpretácie archeologických záznamov a kritika takýchto prác je stále predmetom akademických debát. Niektorí akademici pokračujú vo výskume v tejto oblasti (ako napr. Svetový kongres o matriarchálnych štúdiách v roku 2003.) Kritici tvrdia, že takéto matriarchálne spoločnosti nikdy neexistovali a že sú len výmyslom výskumníkov, ako napr. Margaret Murrayovej. Toto sa spochybňuje dokumentmi ako napr. "Kvetmiohňa" (o súčasnej zapoteckej spoločnosti.)

Idea najvyššej Bohyne matky bola bežná vo viktoriánskej a edvardiánskej literatúre. Koncepcia Rohatého boha - zvlášť príbuzná bohom Panovi alebo Faunovi - bola menej bežná, ale stále významná. (31) Obe tieto myšlienky boli v širokej miere prijímané v akademickej literatúre a v populárnej tlači tej doby. (32)

Od doby, čo bola Wicca po prvý raz publikovaná Gelarldom Gardnerom, vyvinula sa do niekoľkých smerov. Gardneriánska Wicca bola iniciačným mysterióznym náboženstvom. Prijímanie bolo obmedzené len na tých, ktorí boli zasvätení do predtým jestvujúceho covenu. Kniha tieňov, pracovná kniha, ktorá obsahuje Garderiánske rituály, bola utajovaná a mohol ju dostať iba coven v riadnej línii. Napriek skutočnosti, že doteraz bolo zverejnených niekoľko verzií Knihy tieňov, ostávajú stále mnohé tradície Wiccy ohľadne knihy a niektorých iných aspektov náboženstva prísne tajné,

Raymond Buckland zaviedol Wiccu v Amerike po presťahovaní na Long Island. Hoci Buckland dôsledne dodržiaval Knihu tieňov tak, ako ju obdržal od Gardnera, keď sa coven časom obrátil k Theosovi a Fénixovi, rozšírili Knihu tieňov a pridali ďalšie stupne zasvätenia, ktoré sa vyžadovali predtým, než si členovia založili svoj vlastný coven. Záujem prevýšil schopnosť väčšinou na britskej báze vytváraných covenov ohľadne školenia a propagácie. Viera tohto náboženstva sa šírila rýchlejšie tlačeným slovom alebo ústnym podaním než iniciačným systémom, ktorý bol k dispozícii. (33)

Postupne sa objavili iné tradície, ktoré priťahovali väčšiu pozornosť a stúpencov k jestvujúcemu novopohanskému hnutiu. Niektorí tvrdili, že ich korene sú tak starobylé ako u Gardnerovej verzie a organizovali sa podobným spôsobom. Iní boli synkretickí, zahrňovali aj aspekty Kabaly, romantizovali keltské pohanské predstavy a ceremoniálnu mágiu. V roku 1971 lady Sheba (samozvaná "Kráľovná amerických čarodejníkov") publikovala to, o čom tvrdila, že je verziou gardneriánskej Knihy tieňov, aj keď autenticita tejto knihy nebola nikdy potvrdená. Vzrastajúce povedomie o Gardnerových literárnych zdrojoch a skutočná ranná história hnutia spôsobili, že tvorivosť sa javila práve tak cenná ako gardneriánska tradícia.

Iným významným bol vznik feministkami založenej Dianickej Wiccy alebo feministického dianického čarodejníctva. Táto špecificky feministická, na bohyňu orientovaná viera sa nezaujíma o Rohatého boha a pokladá hierarchiu v gardneriánskom štýle za nedôležitú. Mnohé dianické wiccanky majú pocit, že čarodejníctvo je právom a dedičstvom, na ktoré si môže robiť nárok každá žena. Toto dedičstvo by sa mohlo najlepšie charakterizovať slovami Monique Witting :"Ale pamätaj. Snaž sa zapamätať. Alebo keď zabudneš, vynájdi!" Táto tradícia bola pomerne (a na tú dobu nezvyčajne) otvorená voči samostatne praktikujúcim čarodejniciam. Vytvorili sa rituály na samozasvätenie, ktoré dovoľovali ľuďom, aby sa identifikovali s a pridali sa k náboženstvu bez toho, že by sa prv museli kontaktovať s covenom. Toto kontrastovalo s garderiánskou vierou, že iba čarodejník opačného pohlavia môže zasvätiť iného čarodejníka.

Publikácie Raymonda Bucklanda ilustrovali tieto zmeny. Začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia v takých knihách ako Čarodejníctvo - starobylé a moderné a Čarodejníctvo zvnútra, Buckland sa pridržiaval gardneriánskej pozície, že iba zasvätení do gardneriánskeho alebo iného tradičného covenu boli pravými wiccanmi. Ale v roku 1974 Buckland prerušil styky s gardneriánmi a založil Seax-Wiccu. Svoje učenie a rituály vyložil v knihe Strom : Kompletná kniha saského čarodejníctva. Táto tradícia si nerobí nároky na priamy pôvod od starých Sasov. Všetko z vtedy jestvujúcich rituálov bolo obsiahnuté v tej knihe, ktorá počítala so samozasvätením. V roku 1986 Buckland publikoval Bucklandovu kompletnú knihu čarodejníctva (bežne známu ako Veľkú modrú knihu strýca Buckyho), pracovnej knihy, ktorá sa pokúša uviesť čitateľov do magických a rituálnych techník ako aj naučiť ich wiccanské techniky a rituály. Nanešťastie, aj keď Buckland napísal revidované vydanie tejto knihy, stále jestvovali body z jeho originálnej knihy, ktoré boli vo vzájomnom rozpore.

Prvá wiccanská svadba, ktorá bola v Spojenom kráľovstve legálne uznaná matričným úradom v Škótsku, sa konala v roku 2004.(34)

Moderný pojem "Wicca" sa po prvý raz objavuje v diele Geralda Gardnera (Čarodejníctvo dnes, 1954 a Význam čarodejníctva, 1959). Používa toto slovo ako hromadné podstatné meno týkajúce sa skôr stúpencov jeho tradície čarodejníctva než ako náboženstva samotného. O náboženstve sa zmieňuje ako o čarodejníctve, nikdy ako o Wicca.

Zdá sa, že slovo pochádza zo staroanglického slova Wicca, ktoré znamená (mužský) čarodejník alebo kúzelník a je predchodcom moderného anglického slova čarodejník.

Gardner sám tvrdí, že sa slovo naučil od jestvujúcich členov skupiny, ktorá ho zasvätila do čarodejníctva v roku 1939 : "Bo l som si vedomý, že som narazil na niečo zaujímavé. Ale bol som spolovice zasvätený" než použili slovo "Wica", ktoré ma zasiahlo ako blesk, a vedel som, kde som a že staré náboženstvo stále existuje" (35)(36)

Slovo sa neobjavuje v dnes bežne používaných rituáloch, ktoré sa používajú v gardneriánskych covenoch a ktoré boli spísané pred rokom 1959. (37)

Následne Gardner a niektoré iné ranné knihy o Gardneriánskej čarodejníckej tradícii tiež používajú toto slovo, ktoré sa rovnako píše a vyslovuje ako u Gardnera. Napr. Patricia a Arnold Crother v Čarodejník hovorí (1959).(38)

Červená kráľovná povedala Alici, že ona dala slovám taký význam aký sama chcela. Mohla by rozprávať o čarodejníctve, pretože dnes sa to slovo používa na popis čohokoľvek, na čo ho chce človek použiť. Z jednoduchého významu "sila Wicy" sa to slovo používa v spojitosti s čiernou mágiou, satanizmom, čiernymi omšami ? Nie.

Tiež Raymond Buckland píše v Čarodejnícke - náboženstve (1966) (39) :

Dnes stále viac ľudí sa obracia k Wica a nachádza odpoveď na svoje náboženské potreby.

Dnes sa takmer výlučne používa písanie slova ako "Wicca". Seax-Wica je jediné väčšie použitie len s jedným c. Prvý raz sa moderné písanie Wicca objavilo v knihe June Johnovej z roku 1969 Kráľ čarodejníkov : Svet Alexa Sandersa. (40) Po prvý raz ako súčasť titulu knihy to bola Wicca : Stará cesta, ktorá bola publikovaná v roku 1981. (41)

Wicca je novopohanské náboženstvo a náboženské hnutie, nachádzajúce sa v mnohých krajinách po celom svete. Po prvý raz bolo popularizované v roku 1954 britským štátnym úradníkom Geraldom Gardnerom (1) po tom, čo bol zrušený britský zákon o čarodejníctve. Gardner tvrdil, že náboženstvo, do ktorého bol zasvätený, bolo moderným pozostatkom starého čarodejníckeho náboženstva, ktoré tajne jestvovalo po stáročia a pochádzalo z predkresťanského európskeho pohanstva. Wicca sa tak niekedy označuje za staré náboženstvo. Pravdivosť Gardnerovho tvrdenia nie je možné nezávisle overiť a má sa za to, že písaná wiccanská teológia sa začala vytvárať až v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Odvtedy sa vytvárali rôzne príbuzné wiccanské tradície alebo sa adaptovali z formy zavedenej Gardnerom, ktorá sa začala nazývať gardneriánska Wicca. Každá z tých odlišných tradícií Wiccy má svoju vlastnú vieru, rituály a praktiky. Mnohé tradície Wiccy ostávajú utajované a požadujú, aby členovia boli zasvätení. Jestvuje tiež hnutie Eklektických alebo Samostatne praktikujúcich wiccanov, ktorí neveria, že na to, aby sa dala praktikovať Wicca, je potrebná akákoľvek doktrína alebo tradičné zasvätenie. Americký prehľad náboženskej identifikácie za rok 2001 odhaduje, že aspoň 134.000 dospelých sa v USA pokladá za Wiccanov.

1.2.1. Živly

4.1. USA

Pretože vo Wicce nejestvuje centrálna organizácia a žiadna výlučná "ortodoxia", viera a praktiky Wiccanov sa môžu podstatne líšiť a to ako medzi jednotlivcami, tak medzi tradíciami. Typické ale je, že hlavné náboženské princípy, etika a rituálne štruktúry sú spoločné, pretože sú kľúčovými prvkami tradičného učenia a publikovaných prác na tento námet.

Wicca tak, ako je praktizovaná zasvätencami, je súborom čarodejníckych praktík, založených na náboženských a magických konceptoch a väčšina stúpencov sa pokladá za čarodejníkov. Ako taká sa odlišuje nielen svojou náboženskou vierou, ale aj svojím systémom zasvätenia, organizačnou štruktúrou, mlčanlivosťou a praktikovaním mágie. Zasvätení wiccani nemajú sklony obracať iných na svoju vieru, a dokonca odmietajú členstvo niektorým jednotlivcom, pretože raz zasvätená osoba sa pokladá za kňaza alebo kňažku a očakáva sa od nej, že bude rozvíjať svoje zručnosti a zodpovednosť, ktoré toto zasvätenie spôsobuje.

Iniciačná Wicca je len jeden druh čarodejníctva, so špecifickou vierou a praktikami. Wiccani uctievajú jednu bohyňu a jedného boha. Dodržiavajú sa sviatky ôsmych sabatov v roku a Esbaty počas plného mesiaca a pokúšajú sa žiť podľa etického kódu. Toto odlišuje náboženstvo od iných foriem čarodejníctva, ktoré môže ale nemusí mať špecifické náboženské, etické alebo rituálne prvky a to také, ktoré sa praktizujú ľuďmi mnohých náboženstiev ako aj niektorými ateistami.

Iniciačná Wicca má charakteristické rituálne formy vrátane vyslovovanie čarovných formúl, bylinkársto, veštenie a iné formy mágie. Wiccanská etika podporuje slobodnú vôľu a žiada, aby magické aktivity nepoškodzovali prevádzateľa. alebo iných tak, ako je vyjadrené vo Wiccan Rede. Niektorí tiež veria v trojnásobný zákon návratu (viď nižšie Morálka).

V rámci "eklektického" alebo nezasväcujúceho wiccanského hnutia je oveľa viac variant viery a utajovanie a organizačná štruktúra hrá menej významnú úlohu. Vo všeobecnosti Eklektickí wiccani prijímajú podobné rituálne štruktúry a etické princípy. Niektorí eklektickí wiccani sa ani nepokladajú za čarodejníkov a ani nepraktizujú mágiu.

Mnohí, wiccani, hoci nie všetci, sa nazývajú Pohani, hoci súhrnný pojem Pohanstvo zahŕňa mnohé viery, ktoré nemajú nič spoločné s Wiccou alebo čarodejníctvom.

Wicca ako náboženstvo sa v prvom rade sústreďuje na vzťah kňažky alebo kňaza k Bohyni alebo k Bohu. Pani a Pán (ako sa často volajú) sa pokladajú za prvotné kozmické bytosti, zdroj neobmedzenej sily, ale sú to dôverne známe postavy, ktoré utešujú a starajú sa o svoje deti a často vyzývajú alebo dokonca napomínajú ich.

Podľa Geralda Gardnera sú bohovia Wiccy starými bohmi britských ostrovov : Rohatý boh lovu, smrti a mágie, ktorý vládne nad posmrtným rajom (často nazývaným Summerland = Letná krajina) a Bohyňa, Veľká matka (ktorá je zároveň Večnou pannou a Prvotnou čarodejnicou), ktorá dáva obnovu a znovuzrodenie dušiam mŕtvych a lásku živým. (4) Gardner vysvetľuje, že toto sú kmeňoví bohovia čarodejníkov práve tak, ako Egypťania mali svojich kmeňových bohov Izidu a Ozirisa a Žida mali Elohima. On tiež tvrdí, že bytosť vyššiu ako ktorýkoľvek z týchto bohov pokladajú čarodejníci za Prvotného hýbateľa, ktorý ale ostáva nepoznateľný a o ktorého majú malý záujem. (5)

Keď opomenieme Gardnerovo vysvetlenie, jednotlivé interpretácie presnej povahy bohov sa významne líšia, pretože kňažky a kňazi si rozvíjajú svoje vlastné vzťahy s bohmi prostredníctvom intenzívnej osobnej činnosti a zjavenia. Mnohí majú dvojbožské predstavy božstva ako Bohyne (mesiaca, zeme a mora) a Boha (lesov, poľovania a zvieracieho sveta). Tieto pojmy sa často rozširujú do istého druhu polyteizmu tým, že veria, že bohovia a bohyne všetkých kultúr sú aspektmi tohto páru (alebo len Bohyne samotnej). Iní sú tej mienky, že rôzni bohovia a bohyne sú rozdielni a odlišní. Janet Farrar a Gavin Bone zistili, že Wicca sa tak, ako dozrieva, stáva polyteistickejšou a zahŕňa tradičnejší pohanský svetonázor. (6) Mnohé skupiny a jednotlivci sú priťahovaní k jednotlivým božstvám z celej rady panteónov (často keltských, gréckych alebo iných európskych), ktoré si osobitne uctievajú. Niektoré príklady sú Cernunnos a Brigit z keltskej mytológie, Hekata, Lugh a Diana.

Niektorí wiccani, najmä vo feministických tradíciách, majú monoteistickú vieru v Bohyňu ako v Jedinú. Ale iní neveria v bohov ako v reálne osobnosti, ale pokúšajú sa nadviazať styk ako so spersonifikovaním univerzálnych princípov alebo ako Jungovských archetypov. (7) niektoré skupiny tiež uznávajú Najvyššiu hlavu ("Prvého hýbateľa"), o ktorom sa Scott Cunningham zmieňuje ako o "Jednom" a ktorého Patricia Crowther nazýva Dryghten. (9)

Podľa súčasných garderiánov skutočné mená Bohyne a Boha tradičnej Wiccy ostávajú ako tajomstvá zasvätenia a nie sú uvedené v Gardnerových knihách o čarodejníctve.(2) Ale v zbierke Gardnerových rukopisov v Torontských dokumentoch, ktoré preskúmali americkí vedci ako napr. Aidan Kelly, sa dospelo k domnienke, že ich mená sú Cernunnos a Aradia. Toto sú mená použité v prototype Knihy tieňov, známej ako Ye Bok sic of Ye Arte Magical. (10)

Väčšina wiccanov Pána a Pani pokladá za doplnkové polarity: mužskú a ženskú, silu a formu, ktoré zahrňujú všetko do jednoty, napätie a vzájomné pôsobenie medzi nimi je základom pre všetko stvorenie. Boh a Bohyňa sa niekedy symbolizujú ako Slnko a Mesiac a z jej lunárnej asociácie sa Bohyňa stáva Trojnásobnou bohyňou s aspektmi "Devy", "Matky" a "Stareny", čo zodpovedá rastúcemu, plnému a ubúdajúcemu mesiacu.

Niektorí wiccani pokladajú Bohyňu za primárnu, pretože obsahuje všetko (Gaea alebo Matka Zem je jeden z jej bežnejšie uctievaných aspektov) a Boh, bežne popisovaný ako Rohatý Boh alebo Božské dieťa, je iskra života a inšpirácia v jej vnútri a zároveň jej milenec a jej dieťa. Toto sa odráža v tradičnej štruktúre covenu, ktoré partnersky vedú Veľkňažky a Veľkňazi, kde Veľkňažka má posledné slovo. V niektorých tradíciách, predovšetkým vo feministických vetvách Dianskej Wiccy, Bohyňa sa pokladá za úplnú sama v sebe a kde Boh sa vôbec neuctieva.

Pretože sa o bohyni hovorí, že v sebe zahrňuje všetok život, všetky bytosti sa pokladajú za zbožtené. Toto je kľúčový význam v poverení Bohyne, jeden z najdôležitejších textov Wiccy a podobá sa hermetickému významu, že "Boh" obsahuje všetky veci a že v pravde sú všetky veci. (11) Pre niektorých wiccanov táto myšlienka tiež obsahuje prvky animizmu a rastliny, rieky, skaly (a čo je dôležité, rituálne nástroje) sa pokladajú za duchovné bytosti, rôzne stránky jediného života.

Kľúčovým prvkom viery vo Wicce je, že bohovia sú schopní prejavovať sa v osobnej forme, či už prostredníctvom snov, alebo ako fyzické prejavy a prostredníctvom tiel veľkňažiek a veľkňazov. Ten posledný druh je účelom rituálu Sťahovania mesiaca
alebo Sťahovania slnka), pričom sa Bohyňa vyzýva, aby sa presťahoval do tela Bohyne (alebo Boha do veľkňaza), aby sa prejavila božská sila.

Klasické živly sú kľúčovými rysmi wiccanského svetonázoru. Každá zjavná sila alebo forma sa pokladá za prejav jedného zo štyroch archetypálnych živlov - zem, vzduch, oheň a voda - alebo niekoľkých v kombinácii. Táto predstava je v podstate zhodná s tou, ktorá sa využíva v iných západných ezoterických alebo hermetických tradíciách ako sú teozofia alebo Zlatý úsvit, ktoré pre zmenu boli ovplyvnené hinduistickým systémom tatva.

Nejestvuje žiadny súhlas ohľadne presnej povahy týchto živlov. Niektorí sa pridŕžajú starej gréckej koncepcie živlov zodpovedajúcich hmote (zem), energii (oheň) so sprostredkujúcimi živlami (voda, vzduch), ktoré sa týkajú fáz hmoty (zmesi ohňa a zeme). Iní exponenti pridávajú piaty, podstatný prvok, ducha (éter, akaša).

Päť vrcholov často noseného pentagramu symbolizuje, okrem iných vecí, štyri živly s duchom predsedajúcim na vrchole. (12) Pentagram je symbol, ktorý sa v modernej dobe najčastejšie spája s Wiccou. Často sa vpisuje do kruhu a zvyčajne (ale nie vždy) sa zobrazuje s jedným vrcholom smerom hore. Obrátený pentagram s dvomi vrcholmi smerom hore je symbolom iniciačného rítu druhého stupňa tradičnej Wiccy. (13) V geometrii je pentagram elegantným vyjadrením zlatého rezu φ, ktorý saľudovo spája s ideálnou krásou a bol pytagorejcami pokladaný za vyjadrenie pravdy o skrytej povahe existencie.

Každému zo štyroch základných živlov (vzduch, voda, oheň, zem) sa priradzuje smer, farba a základná rasa. Nasledujúci zoznam ukazuje štandardnú kategorizáciu, ale rozličné tradície Wiccy môžu používať rozdielne priradenia.

Niektoré rozdiely v kategorizácii možno vysvetliť zemepisom alebo podnebím. Na južnej pologule je bežné, že napr. prvok ohňa sa spája so severom (smerom k rovníku). Niektoré wiccanské skupiny tiež upravujú náboženský kalendár tak, aby sa v ňom odrážali miestne podnebné zmeny: napr. väčšina covenov na južnej pologuli oslavuje Samhain 30. apríla a Beltanu 31. októbra, čím sa v náboženskom kalendári odrážajú ročné obdobia na južnej pologuli. (14)

Wiccanskú morálku možno zosumarizovať vo forme textu, ktorý sa bežne nazýva

Wiccan Rede. Ústredný mravný príkaz textu znie: "An it harm none, do what thou wilt", v slovenskom preklade "Ak nikomu neubližuješ, rob, čo chceš." Pôvod Wiccan Rede je neznámy, jeho prvá zmienka je zo stretnutia, ktoré poriadal čarodejnícky magazín "Pentagram" a kde ju vyslovila Doreen Valiente. (15) Gerald Gardner sa domnieva, (16) že to čarodejníci prevzali z legendárnej etiky mýtického kráľa Pausola (17), ktoré bolo "Rob, čo chceš, pokiaľ nikomu neškodíš". Napriek tomu, podobnosť znenia Rede (a explicitné a doslovné znenie iných textov) naznačujú, že toto tvrdenie sa čiastočne zakladá na zákone Thelemy tak, ako bolo uvedené okultistom Alistairom Crowleyom (18).

Mnohí wiccani propagujú zákon trojnásobného návratu, viera, že všetko, čo človek chce, sa k nemu vráti trojnásobne väčšie. Inými slovami, dobre skutky sa k pôvodcovi vrátia trojnásobne, podobne ako zlé skutky.

Gerina Dunwich, americká autorka, ktorej knihy (najmä Wicca craft) boli mimoriadne dôležité pre rozvoj popularity Wiccy koncom osemdesiatych a v deväťdesiatych rokoch, nesúhlasí s wiccanskou koncepciou trojnásobného návratu na základe toho, že nie je v súlade s nejedným zákonom fyziky. Poukazujúc na to, že Zákon trojnásobného návratu možno dosledovať až k Raymondovi Bucklandovi v 20. storočí, Gerina Dunwich je toho názoru, že "okrem psychologického zákona jestvuje na toto tvrdenie len malá podpora". Jej vlastná osobná viera, ktorá sa líši od bežnej viery v Zákon trojnásobného návratu, je, že nech čokoľvek robíme na psychickej, mentálnej alebo duchovnej úrovni, skôr alebo neskôr nás ovplyvní, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, na všetkých troch úrovniach bytia.

Mnohí tradiční wiccani dodržiavajú, alebo aspoň berú do úvahy, súbor 161 zákonov, obvykle nazývaných Ardany. Bežnou kritikou týchto zákonov je, že predstavujú zastaralé koncepcie a/alebo slúžia vo wiccanských kontextoch k vytváraniu kontraproduktívnych výsledkov. Moderní autori si povšimli, že tieto pravidlá sú pravdepodobne vedľajší produkt konfliktu vo vnútri pôvodného covenu Geralda Gardnera v otázke v tlačových záležitostiach.

Mnohí wiccani sa tiež snažia pestovať súbor ôsmich cností uvedených v knihe Doreen Valiente Charge of the Goddess (20), ktorými sú radostná nálada, úcta, česť, pokora, sila, krása, moc a súcit. V básni Valienteovej sú tieto zoradené v pároch doplňujúcich sa protikladov, odrážajúc tak dualizmus, ktorý je prítomný vo celej wiccanskej filozofii.

Vo väčšine wiccanských tradícií sa homosexualita prijíma. Viď homosexualita a Wicca.

Medzi wiccanmi jestvuje obecné presvedčenie, že žiadna mágia, ani mágia blahodarnej povahy, by sa nemala prevádzať bez priameho súhlasu dotyčnej osoby. Toto pramení z ponímania, že by to narušoval slobodnú vôľu osoby a tak by spôsobovalo "škodu", čo je porušením Rede. Toto sa zvlášť týka ľúbostných zaklínadiel.

Niektorí praktikujúci tradičnej iniciačnej Wiccy sa domnievajú, že pojem Wicca sa správne používa na zasvätenie tradičnej vetvy náboženstva (Garderiánska alebo Alexandriánska Wicca, alebo ich odnože ako napr. Wicca Čierneho lesa), pretože samotárska Wicca alebo eklektická Wicca majú odlišnú prax od náboženstva, ktoré založil Gardner. Ale pojem sa začal postupne používať ľuďmi, ktorí neboli zasvätení v covenoch tradičného pôvodu.

Títo nezasvätení wiccani môžu prevádzať rituáli rituály sebazasvätenia a vo všeobecnosti pôsobiť osamotene skôr ako samostatne praktikujúci alebo v príležitostných skupinách než v organizovaných covenoch. Takto nezasväcujúca Wicca sa podieľa na niektorých zo základných náboženských princípov, etike a rituálnom systéme "tradičnej" alebo "iniciačnej" Wiccy, ale nie na organizačnej štruktúre alebo na viere, že wiccanské zasvätenie si vyžaduje prenos moci zo zasväcovateľa. Preto niektorí praktikujúci tradičnej iniciačnej Wiccy prijali termín "Britská tradičná Wicca" na ich rozlíšenie od tohto hnutia.

V tradičnej forme Wiccy jestvujú tri stupne zasvätenia. Prvý stupeň sa vyžaduje na to, aby sa zasvätenec stal čarodejníkom a vstúpil do covenu. Tí, ktorí túžia vzdelávať sa, môžu prípadne sa podrobiť druhému a tretiemu zasväteniu, udeľujúcemu titul "Veľkňaza" alebo "Veľkňažky" a ktoré im dovoľuje vytvárať nové coveny.

Novopohanstvo je z pravidla hrdé na svoju rozmanitosť.Šamani,čarodejnice,druidi a další majú rôzne prístupy,často založené na odlišných národných tradíciach,a v rámci každej širšej skupiny existuje mnoho rôznych vecí,na ktoré kladie dôraz.To je ako sila,tak i potenciálna slabina : neexistencia ústrednej organizácie bráni hnutiu stáť sa dogmatickým a autoritárskym,čo je oboje novopohanskej mentalite cudzie,ale môže to tiež znamenať,že jednotlivé skupiny sa pod vplyvom silného miestneho vodcu odchýlia nesprávnym smerom.
Nutne museli za tie roky vzniknúť i zastrešujúce organizácie.V Británii sú hlavne dve : Pohanská federácia a Pagan Link.Pohanská federácia ,oficiálne zriadená v roku 1971,sa snaží urobiť pohanstvo dostupným ľudom,ktorí úprimne hľadajú duchovnú cestu založenú na prírode.Značná zložka jej dnešnej činnosti je informatívna a stala sa prakticky hovorcom britskeho novopohanstva pred vonkajším svetom.Nadviazala styky s ministerstvom vnútra,políciou,sociálnymi službami,knižnicami,učiteľmi i poslancami.Bojuje za rovnaké práva pre novopohanov,aké majú vyznavači ktoréhokoľvek iného náboženstva,včetne napríklad práva na nemocničných a vezeňských kaplánov a svatby a pohreby.
Pohanská federácia bola zpočiatku skoro výlučne wiccanská,ale podľa Janet a Stewarta Farrarových či Gavina Bonea musela v osemdesiatich rokoch 20.storočia čeliť stále tvrdšej kritike pre svoj nedostatok demokratičnosti a neschopnosť slúžiť adekvátne i členom,pridržajúcim sa iných než wiccanských názorov.Bola tiež príliž zameraná na juhovýchod Anglicka,a to bolo pre novopohanov v iných častiach zeme zdrojom podráždenia.Začiatkom 90-tich rokov uznala tieto nedostatky,rozšírila svoju činnosť,aby zdôraznila i newiccanské novopohanstvo,a vyvinula skutočné úsilie o svoju demokratizáciu.
Až do tej doby bol pre newiccanských novopohanov lepší dážnik Pagan Link.Zpočiatku nebol tak centralizovaný ako Pohanská federácia,a ako naznačuje jeho názov,slúžil predovšetkým ako spojnica medzi rôznymi skupinami roztrúsenými po celej zemi.V roku 1988 bol už dostatočne zorganizovaný,aby mohol usporiadať svoj prvý celoštátny festival,i ked je to v jadre ešte stále kontaktná sieť.Učelom a cieľom Paganlink je zprístupniť pohanské a magické cesty každému,kto hľadá...,umožnovať nám,aby sme sa účili jeden od druhého...,zdieľali energiu zameranú k nášmu spoločnému cieľu,manifestovali svoju duchovnú a magickú prirodzenosť v súlade so zemou.
Obe organizácie uznávajú oblasť odbornosti tej druhej a zrejme dobre spolupracujú.V cieľoch a členstve sa často prekrývajú a občas sa hovorí o ich zlúčení.
Preložil a prepísal wiccan Nox.Email : mr.nox@szm.sk
Poznámka : Možnosť pridať komentár .

Možnosti vstupu do tradičnej zasvecovacej Wicca.


Pokiaľ sú moje informácie nateraz správne na území Slovenskej republiky sa momentálne nenachádza nijaký tradičný wiccanský coven niektorej z tradičných wiccanských tradícií/napríklad gardnerovskej,alexandrovskej tradície alebo wiccanskej tradície algard /zjednotená tradícia alexandijskej a gardnerovskej tradície/ani odnože,ktoré svoj pôvod a zasvätenia získali skrze tradičnú Wiccu.
Sama sa tu ponúka otázka?Akým spôsobom získať zasvätenie alebo zasvätenia do tradičnej Wiccy a tak vstúpiť a pokračovať v tradičnom wiccanskom covene?
Možnosti sú nasledovné:
1./Skontaktovať sa s tradičným Wiccanom Zahradom alias Jakubom Achrerom z Prahy a požiadať ho o informácie,kde možno nájsť učiteľa alebo učiteľku tradičnej Wiccy,bud listom na adresu:Jakub Achrer,Oravská 15,100 00 Praha 10,Česká republika,alebo prostredníctvom emailu na : wiccan.zahrada@centrum.cz
2./Kontaktovať sa s tradičným alexandijánskym Wiccanom Rawimírom z Poľska na jeho emailových adresách : rawimir@paganfederation.org ,alebo rawimir@gmail.com a poprosiť ho v emaile o radu k vstupu do tradičnej Wiccy.Alebo sa nakontaktovať na poľskú Wiccanku Enennu a informovať sa u nej o možnostiach prijatia do Tradičnej Wiccy.Email na Enennu je : enenna@o2.pl .Komunikácia s Rawimírom a Enennou v angličtine alebo poľštine,alebo inom jazyku .
3./Napísať veľkňazovi a veľkňažke tradičnej wiccanskej tradície Algard Wernerovi a Karen Gubi-Jeffersonovcom do rakúskej Viedne na email : KarenandWerner@paganfederation.org,alebo listom na adresu : Karen and Werner Gubi-Jefferson,Schusswallgasse 3-11,1050 Vienna,Austria,a požiadať ich o možnosti štúdia a vstupu do tradičnej Wicca.Písať a komunikovať s nimi v angličtine alebo nemčine.
4./Napísať národnému koordinátorovi madarskej sekcie Pohanskej federácie Shademu do Budapešti a obrátiť sa na neho s prosbou o informácie vstupu do tradičnej Wiccy.Email na Shadeho je : shade@paganfederation.org ,Adresa:Shade,Budapest 1385.P.F.858,Hungary.Kontakt s Shadem ,madarčina alebo angličtina.
5./Vycestovať za prácou do Veľkej Británie,Irska,Nemecka,Rakúska,Madarska,Francúzska,Belgicka,Holandska,USA,Austrálie alebo inej krajiny,kde je a pôsobí tradičná Wicca,tam sa skontaktovať napríklad za pomoci internetovej stránky www.witchvox.com a na tejto stránke witchvox na pravej alebo lavej strane webstránky nájsť slovo country teda krajina na toto slovo country kliknúť a nájsť si tam krajinu a kontakty na tradičných členov Wicca a prostredníctvom kompententného učiteľa alebo učitelky tradičnej Wiccy a za pomoci nich vstúpiť do najbližšieho tradičného wiccanského covenu,nechať sa v covene zasvätiť do všetkých troch stupňov tradičnej Wiccy,a až potom sa odčleniť a prísť založiť tradičnú Wiccu a tradičný coven na Slovensko.Toto môže vykonať bud jednotlivec alebo pár teda muž a žena pochádzajúci z územia Slovenska.Chcem ešte podotknúť že do tradičnej Wiccy môžu právoplatne zasväcovať iba tradičný wiccanský veľkňaz tretieho stupňa zasvätenia Wicca a tento môže zasväcovať iba ženy a do tradičnej Wiccy môže právoplatne zasväcovať taktiež veľkňažka tretieho stupňa zasvätenia tradičnej Wiccy a táto tradičná wiccanská veľkňažka môže do tradičnej Wiccy zasväcovať iba mužov.Najbližší pár blízsko Slovenska,ktorý má plné právo zasvecovať do tradičnej Wicca je Karen a Werner Gubi-Jeffersonovci vo Viedni.Všetci,ktorí zasväcujú do tradičnej Wiccy musia mať tretí veľkňazský stupeň zasvetenia do tradičnej Wiccy a ich tretí stupeň zasvetenia do tradičnej Wiccy musí pochádzať právoplatnou postupnosťou ich zasvetiteľa či zasvetiteľov od zakladateľov tradičnej Wicca Geralda Gardnera alebo jeho veľkňažky Doreen Vatienteovej,alebo ich zasvetených pokračovateľov a nasledovníkov.
Do tradičnej Wiccy môžu vstúpiť iba plnoleté osoby od 18 a viac rokov.
O tradičnej Wicce existujú dve knihy v češtine dostupné i na Slovensku:
-Farrar,Stewart.:Čarodejství dnes.Rukoveť moderního čarodeje.Ivo Železný,Praha 1996 ,kniha pojednáva o alexandrijskej tradícii Wicca a
-Achrer,Jakub alias Zahrada.:Wicca-první zasvecení.Volvox Globator,Praha 2005 Kniha je o zasvetený do wiccanskej tradičnej tradície Algard.
Existuje spústa kníh hlavne v angličtine o tradičnej Wicce,či internetove stránky o tradičnej Wicce ,kde sú kontakty na tradičných Wiccanov a Wiccanky s možnosťou informácii,vstupu či emailových,osobných alebo iných kontaktov s tými pre ktorých Wicca veľa znamená.

Podľa dostupných zdrojov tento článok spracoval wiccan Nox.Email : mr.nox@szm.sk

Poznámka : Možnosť pridať komentár .

Otázka : Mám v triede študentky,ktoré sa často rozprávajú o čarodejníctve.Nosia tričká s označením WICCA,ktoré si samy vyrobili,a údajne založili i nejaký spolok.Viete mi poradiť o aký spolok by mohlo ísť?
Triedna profesorka obchodnej akadémie v Bratislave.
Odpoved /Ivana Škodová/:Vážená pani profesorka,veľmi si ceníme,že Vám nie je ľahostajné,o čom sa rozprávajú Vaše študentky a čomu sa venujú vo svojom voľnom čase.Pravdepodobne ste sa stretli s čarodejníctvom,pretože Wicca z anglického slova Witchcraft znamená čarodejníctvo.Zaradujeme ho medzi okultné hnutie,ktoré je súčasťou novopohanského hnutia.

Za zakladateľa viery Wicca sa považuje Gerald Gardner /1884-1964/,ktorý sa vo svojich knihách napríklad Čarodejníctvo dnes a Kniha tieňov snažil obnoviť pôvodné čarodejnícke spôsoby.Členky týchto spolkov sa považujú za dcéry stvoriteľky a uznávajú pramatku ako pôvod všetkého.

Čarodejnícke hnutie nadväzuje na pohanské náboženstvo v takzvanom novopohanskom hnutí,ktoré nemá jednotnú štruktúru,ideologiu ani vysvetlenie pre svoje rituály.Tie sa chápu ako magické a majú prebudiť silu ľudského ducha.Každý rituál sa začína vytvorením magického kruhu,v ktorom sa stáva i že sa vzývajú a prebúdzajú bohyne v každom účastníkovi.

Čarodejnícke krúžky /coven/ majú zvyčajne trinásť členov,častokrát sú poväčšinou i autonomne vo vykonávaní svojich rituálov a nové členky či členovia sa príjmajú iniciáciou /alebo samozasväteným samozrejme pokiaľ ho coven akceptuje/ alebo napríklad zasvecovaním kňažiek.Sú však tak ako Wicca,niekedy i nehierarchické a často sa stáva,že nemajú organizáciu,ktorá by presahovala ich vlastnú skupinku,avšak vzájomné kontakty a záväzné usmernenia môžu i nemusia existovať.Nemajú tiež žiadne jednotné rituálne knihy,avšak čo je uvedené v Knihe tieňov,je záväzné-píše sa tam o účinkoch bylín,vzývaní živlov,popisujú sa horoskopy,tarotové karty,planetové hexagramy,niektoré dalšie skutočnosti i niektoré rituály.Existujú rozličné typy skupín Wicca.

Podľa slovenského religionistického časopisu Rozmer 1/2006 mierne skrátil,minimálne pozmenil a doplnil,prepísal a tu zverejnil wiccan Nox./Odpoved v tomto článku je od Mgr.Škodovej a v jej odpovedi prezentuje svoj pohľad na Wiccu a v niektorých aspektoch Wiccu naozaj stručne vystihuje/.Email na wiccana Noxa : mr.nox@szm.sk

Poznámka : Možnosť pridať komentár

Existujú wiccanské coveny tradičné a eklektické.Tradičný coven je taký,ktorý prináleží wiccanskej tradícii napríklad gardneriánskej,alexandriánskej tradícii,tradícii algard,prípadne Wicce čierneho lesa,alebo odnožiam patriacim do tradičnej Wiccy.Tradičný coven ako skupina pozostáva z troch až poväčšinou trinástich členov,ktorí absolvovali prípravu pre vstup do covenu v rozsahu jeden rok a jeden deň a vzápätí prešli prvým,druhý,prípadne i tretím stupňom zasvätenia do príslušnej tradičnej wiccanskej tradície.Tradičný wiccanský coven vedú veľkňaz a veľkňažka/ktorá má posledné slovo/,ktorí majú tretí stupeň zasvätenia tradičnej Wiccy,Pokiaľ vedúci tradičného wiccanského covenu sú len zasvätenci druhého stupňa tradičnej Wiccy,vtedy coven podlieha pod správu materského covenu,ktorý ich do druhého stupňa tradičnej Wiccy zasvätil.Kompetenciu zasvecovať do tradičného covenu a tradičnej wiccy má zvyčajne iba veľkňaz tretieho stupňa zasvätenia,ktorý môže zasvecovať len ženy a veľkňažka tretieho stupňa zasvätenia,ktorá môže zasvecovať len mužov.Tradičný wiccanský veľkňaz a veľkňažka,musia byť oprávnení,kvalifikovaní a kompetentní v rámci wiccanskej tradície do ktorej právoplatne patria,vykonávať zasvätenia spomínaných troch stupňov tradičnej Wiccy.Iba takýmto spôsobom získané zasvätenie umožnuje patriť do niektorej z tradičných tradícii Wiccy a zapojiť sa do práce tradičného covenu.
Avšak existujú i eklektickí wiccani a wiccanky,ktorí nie sú tradične zasvätení ale podstupujú rituál samozasvätenia-sebazasvätenia a zriedkavejšie i zasvätenie alebo zasvätenia do Wiccy nie však tradičnej ale eklektickej a môžu sa rozhodnúť,že budú pôsobiť samostatne ako samostatne praktikujúci wiccanskí jednotlivci v angličtine im prislúcha názov solitary wiccan alebo hedgewitchcraft,alebo ako eklektickí wiccani a wiccanky pôsobiaci v eklektickom covene.

Eklektický coven poväčšinou vzniká improvizovane-svojpomocne z troch až štyroch ľudí,ktorí po dostatočnej príprave vykonali rituál samozasvätenia a rozhodli sa spolu pôsobiť v eklektickom covene.Eklektický coven tak isto ako tradičný pozostáva zvyčajne maximálne z 13 členov.Pomerne zriedkavejšie existujú i o niečo väčšie coveny,ktoré majú viac ako 13 členov.Členovia covenu zvyčajne žijú v tesnej blízkosti pôsobnosti covenu,ale samozrejme len v tom prípade pokiaľ je to možné.Vek pre prijatie prvého stupňa zasvätenia tradičnej Wicca i pre vykonanie rituálu samozasvätenia či zasvätenia do eklektickej wiccanskej tradície/nejedná sa o tradičnú Wiccu/ je minimálne dovršenie veku plnoletosti 18-teho roku života.Vo Wicce hrá poväčšinou dôležitú úlohu polarita,to znamená muži a ženy.Pri zakladaní eklektického covenu je nanajvyšš vhodné,ked ho zakladajú pár muž a žena,a další muž alebo žena,alebo další pár,ktorí tvoria základné jadro eklektického covenu.Pri prvom rituálom stretnutí zakladateľov eklektického covenu,minimálne traja zúčasnení zakladajúci členovia by mali vykonať spoločné sebazasvätenie a tak spečatiť vznik eklektického covenu.

Niekedy sa stáva,nie je to však železným pravidlom,že samostatne praktikujúci wiccan/solitary wiccan/ alebo člen eklektického covenu,neskôr vstupuje do tradičnej Wicca a stáva sa členom tradičného wiccanského covenu riadnym spôsobom.

Záverom treba podotknúť že tradičná Wicca,poväčšinou neponúka vstup do svojich radov,a o ten treba požiadať.Pravdou však je že niektoré praktiky,postupy a niektoré dalšie skutočnosti hlavne v tradičnej Wicca podliehajú utajeniu a toto utajovanie je používané i v eklektickej Wicca či hedgewitchcraft-solitary wiccans,a je charakteristické pre celé hnutie Wicca,Čarodejníctvo či Pohanstvo s rozličnou náplňou činnosti. Spracoval wiccan Nox.Email : mr.nox@szm.sk

Poznámka : Možnosť pridať komentár

1.Cunningham ,Scott.:Keltská prírodní magie-Wicca.Fontana,Olomouc 2003
2.Cunningham,Scott.:Prírodní magie.Vodnár,Praha 2001
3.Cunningham,Scott.:Energie zeme.Vodnár,Praha 2005
4.Cunningham,Scott.:Posvátní spánek.Ivo Železný,Praha 2000
5.Cunningham,Scott.:Výroba magických predmnetú.Fontána,Olomouc 2003
6.Cunningham,Scott.:Veštení pro začátečníky.Fontána,Olomouc 2003
7.Cunningham,Scott-Harrington,D.:Prírodní magie v domácnosti.Fontána,Olomouc 2004
8.Cunningham,Scott.:Encyklopedie kadidel,olejú a letkvarú.Fontána,Olomouc 2003
9.Cunningham,Scott.:Encyklopedie,krystalú a drahých kamenú.Fontána,Olomouc 2003 ?
10.Cunningham,Scott.:Čarodejnictví v kuchyni.Mladá Fronta,Praha 2005
11.Cunningham,Scott.:Magické rostliny.Volvox Globator,Praha1994

12.Cunningham,Scott.:Magická Wicca.Fontána,Olomouc 2007 Novinka !!!

Spracoval wiccan Nox.Email : mr.nox@szm.sk

Poznámka : Možnosť pridať komentár

Počuj slová čarodejníc

tajomstvá skryté v temnej noci

tmov vedie cesta nášho osudu

až k svetlu

V blízkej dobe bude Witches creed tu dopísané v plnej verzii.wiccan Nox.Email : mr.nox@szm.sk

Poznámka : Možnosť pridať komentár

1.Cunningham,Scott.:Magická Wicca.Fontána,Olomouc 2007 Novinka!

2.Cunningham,Scott.:Keltská prírodní magie-Wicca.Fontána,Olomouc 2002,238s.
3.Wolf,Silver Raven.:Kniha stínú.Pragma,Praha 2003
4.Buckland,Raymond.:Veľká učebnice čarodejnictví a magie.Pragma,Praha 1998,s.225-231.
5.Buckland,Raymond.:Wicca for One.The Path of Solitary Witchcraft.
6.Murphy-Hiscock,Arine.:Solitary Wicca for Life.A complete guide to mastering The Craft On Your Own.
7.Achrer,Jakub /Zahrada/ .:Wicca-první zasvecení.Volvox Globator,Praha 2005,s.123-130.

Výber literatúry spracoval wiccan Nox.Email : mr.nox@szm.sk

Poznámka:Možnosť pridať komentár